Existujú dva typy urýchľovačov: lineárne a kruhové. V lineárnych urýchľovačoch sa obyčajne častice zrážajú s pevným terčíkom. Naopak v kruhových urýchľovačoch sa častice zrážajú navzájom v protibežných zväzkoch.

Častica je urýchľovaná elektrickým poľom, ktoré má potenciál niekoľko miliárd voltov. Kruhový urýchľovač využíva elektromagnety na usmernenie pohybu nabitej častice po kruhovej dráhe.

Urýchľované môžu byť rôzne typy častíc, napr. elektróny, pozitróny, protóny a rôzne druhy iónov. Jedinou požiadavkou je aby boli stabilné a nabité.

V CERN-ovskom urýchľovacom systéme sa na začiatku zahrieva kovový drôt pokiaľ sa nezačnú uvolňovať elektróny. Niektoré z nich sú vedené cez lineárny urýchľovač do najmenšieho kruhového urýchľovača. Iné sa zrážajú s kovovým terčíkom, čím vznikajú pozitróny, ktoré sú ďalej vedené tou istou cestou ako elektróny. Elektróny a pozitróny sú urýchľované v odlišných urýchľovačoch, až pokiaľ neprídu do LEP - Veľký elektrón-pozitrónový urýchľovač protibežných zväzkov, kde sa navzájom zrážajú. Zrážky prebiehajú v jednom zo štyroch detektorov, ktoré analyzujú aké častice vznikli pri zrážke.

LEP je v súčasnosti rozobratý, aby uvolnil miesto pre väčší urýchľovač: LHC - Veľký hadrónový urýchľovač protibežných zväzkov, v ktorom sa budú zrážať protóny pri omnoho väčších energiách.