Existuje niekoľko druhov urýchľovačov, ktoré podľa geometrie primárne delíme na lineárne a kruhové.

V súčasnosti sa používajú dve metódy vzniku zrážok častíc. Pri prvej metóde sa častica v urýchľovači zrazí s terčíkom, ktorý je v pokoji (napr. tekutý vodík), preto hovoríme o experimentoch s pevným terčíkom. V druhom prípade sa nechá častica v urýchľovači zraziť s inou časticou. Častice sa pohybujú v opačných smeroch po čiastočne oddelených dráhach. Takéto urýchľovače sa nazývajú urýchľovače protibežných zväzkov (collider).

V urýchľovačoch sú časticové zväzky vo vákuových trubiciach, čím sa zabraňuje zrážke častíc s molekulami vzduchu.