Mión je v porovnaní s elektrónom ťažký (106 MeV), záporne nabitý leptón (elementárna častica). Je to nestála častica a preto sa rozpadá na ďalšie častice. Jeho stredná doba života je 2,2 µs.

Jednotlivé častice majú rôznu schopnosť preniknúť materiálom, a práve mión má túto schopnosť veľkú. Jedine mióny (a neutrína) majú tú schopnosť prejsť dráhovými detektormi a kalorimetrami. Preto miónové detektory tvoria najkrajnejšiu časť celej detektorovej sústavy.

Podobne ako v prípade hadrónových detektorov, aj miónové detektory pozostávajú z vrstiev železa preložených dráhovými detektormi. Mióny interagujú so železom s následnou produkciou sekundárnych častíc, ktoré sú detekované v dráhových komorách. Miónové detektory registrujú nabité častice, ktoré prešli hadrónovými kalorimetrami bez produkcie časticových spŕšok.