V prípade dráhových detektorov rozlišujeme dva typy: polovodičové detektory a vláknové komory. Polovodičové detektory pozostávajú z kremíkových alebo iných polovodičových materiálov, kým vláknové komory sú postavené z komory naplnenej plynom a s rovnomerne natiahnutými drôtmi.

Spoločnou vlastnosťou pre obidva typy detektorov je to, že môžu zistiť prítomnosť len nabitých častíc. Neutrálne častice, napr. fotóny, prejdú detektormi bez ich zaregistrovania.

Dráhové detektory sú skonštruované tak, aby detekované častice neboli takmer vôbec ovplyvňované prechodom cez priestor detektora. V princípe častice pokračujú v lete von z detektora s rovnakou energiou a smerom, ako do neho vošli.