Možnosti rozpadov sú definované podobným spôsobom ako v cvičení o vetviacich pomeroch Z častice. Oproti Z rozpadom, sú tu dve bozóny, ktoré sa rozpadajú. Tým vznikajú problémy, pretože je ťažké rozlíšiť rozpady dvoch W častíc navzájom. Napríklad elektrón z jednej W častice, môže ísť rovnakým smerom ako jet z inej W častice. V tomto prípade to bude vyzerať, že elektrón je súčasťou jetu a my nevieme čo sa stalo s prvou W časticou. Chceli by sme vidieť jednotlivé elektróny, to znamená signály v EM-kalorimetry, ktoré sú izolované od iných častíc.

Tau rozpady sú zvlášť komplikované, nakoľko tau častica sa môže rozpadnúť na elektrón alebo mión (plus neutrína). V týchto prípadoch je veľmi ťažké vydedukovať, či W častica sa rozpadne priamo na napr. elektrón, alebo či rozpad ide cez tau.

V jednoduchšej verzií tohto cvičenia sú merané iba dve vetviace pomery pre hadrónové a leptónové rozpady. Faktom je, že nevieme rozlíšiť tri rôzne typy leptónových rozpadov. Preto sa problému identifikácie komplikovaných tau rozpadov radšej vyhneme.

Teraz si vyberte počet WW zrážok a spočítajte počet rôznych rozpadov. Výpočty vetviacich pomerov sú potom jednoduchšie ako pri Z rozpadoch (pokiaľ nemáme žiadny neviditeľný rozpad neutrín). Vetviace pomery sú jednoducho podielom počtu identifikovaných rozpadov určitého typu, ku celkovému počtu rozpadov, ktoré sme analyzovali.

Keď ste vypočítali vaše vetviace pomery, môžete ich porovnať s predppoveďami Štandartného modelu, viď odkaz pod.