Pripomeňme, že existuje šesť rôznych kvarkov zoskupených do troch generácií. Každý kvark má tiež zodpovedajúci antikvark (napríklad antikvark k up-kvarku je anti-u). Antikvarky majú rovnakú hmotnosť a strednú dobu života ako zodpovedajúci kvark, ale všetky majú elektrický náboj s opačným znamienkom.

Všetky kvarky navzájom interagujú pomocou silných interakcií. Kvarky sú spolu viazané do častíc nazývaných hadróny (grécky hadros = silný). Meno je odvodené z faktu, že hadróny medzi sebou interagujú silnými interakciami.

Hadróny sú rozdelené na dve skupiny častíc. Častice postavené z troch kvarkov (alebo troch antikvarkov) sa nazývajú baryóny (grécky baros = ťažký). Častice vybudované z dvoch kvarkov (jeden kvark a jeden antikvark) sa nazývajú mezóny (grécky mesos = stredný/stred).

Nexistujú hadróny, ktoré by obsahovali iba jeden kvark a v súčasnosti nemáme ani dôkazy o existencii hadrónov obsahujúcich viac ako tri kvarky. (Objavili sa prvé experimentálne signály naznačujúce existenciu hadrónu zloženého z piatich kvarkov, predbežne nazývaného pentakvark. Pozn. prekladateľa.) Kvarky prvej generácie vytvárajú atómové jadrá v našom vesmíre. Štyri zostávajúce kvarky (a ich antikvarky) sú stavebnými prvkami pre krátkožijúce častice, ktoré skutočne existujú v našom prírodnom prostredí. Existovali tiež v obrovských množstvách pri zrode vesmíru a sú opätovne vytvárané vo fyzikálnych experimentoch pri zrážkach vysokoenergetických častíc.