Mióny (µ⁺ a µ^-) vznikajú v kozmickom žiarení, ktoré nepretržite bombarduje zemskú atmosféru. Hlavnú časť tohoto žiarenia tvoria protóny, ktoré v zrážkach s molekulami atmosféry produkujú nové častice (najčastejšie pióny). Tieto častice sa rozpadajú na (medzi iným) mióny. Mióny sa tiež rýchle rozpadajú na ďalšie častice (e⁺, e^- a neutrína).

Stredná doba života miónov je taká krátka (asi 2,2 mikrosekundy), že mióny vytvorené kozmickým žiarením vo veľkých výškach (desiatky kilometrov) by nemali mať dostatok času, aby doleteli k zemskému povrchu pred svojím rozpadom. Napriek tomu mióny je možné detekovať na zemskom povrchu v detektoroch, ktoré sa nazývajú hmlové komory. Toto sa dá vysvetliť pomocou dilatácie času, ktorá je dôsledkom Einsteinovej Špeciálnej teórie relativity (1905).