Častica tau bola objavená v 70-tych rokoch v experimentoch pri zrážkach vysokoenergetických častíc (medzi elektrónmi a pozitrónmi s energiou okolo 5 GeV). Tieto experimenty boli podobné experimentom na LEP v CERNe. Vlastnosti častice tau sú podobné vlastnostiam elektrónu, ale tau má oveľa vačšiu hmotnosť (3500-krát väčšiu). Preto sa rozpadá na iné, ľahšie častice (na ďalšie leptóny alebo na jeden, či viac hadrónov).

Tau častica žije veľmi krátko – jej stredná doba života je okolo 0,3 pikosekundy. Preto nikdy nevidíme tau v reakciách prebiehajúcich v detektore DELPHI. Ale môžeme detekovať častice, na ktoré sa tau rozpadá a tak nepriamo vyvodiť, že na začiatku bolo v zrážke vytvorené tau.